Podľa najnovšej správy Transparency International Slovensko (TIS) z 23. júna 2026 sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) prepadol o dve priečky a skončil ako predposledný.
Celkové skóre BSK kleslo približne o 5 percentuálnych bodov na 62 %, pričom Trenčiansky kraj, ako najlepší v rebríčku, dosiahol až 84 %.
TIS pri meraní hodnotí sleduje viac ako stovku indikátorov, najmä otvorenosť samosprávy, kvalitu zverejňovania informácií, mieru zapájania verejnosti (participáciu), etiku a konflikty záujmov, ale aj to, nakoľko sú oficiálne komunikačné kanály kraja objektívne a či sa nezneužívajú na propagáciu súčasného vedenia.
Kde je Bratislavský kraj najslabší?
Predaj a prenájom majetku
Tu je BSK na tom úplne najhoršie. Kým priemer žúp sa pohybuje približne okolo 50 – 60 %, náš kraj získal len okolo 13 %.
Verejná kontrola nakladania s majetkom pritom patrí medzi najkritickejšie oblasti transparentnosti. Ide predsa o to, ako sa hospodári s tým, čo patrí nám všetkým.
Najväčšie rezervy:
- chýbajú alebo sú veľmi neúplné výsledky verejných obchodných súťaží,
- obmedzený prístup verejnosti k hodnotiacim protokolom, zmluvám a dodatkom,
- slabé zverejňovanie plánov nakladania s majetkom a transakcií nad rámec zákonných povinností.
Personálna politika
Aj tu patrí BSK medzi najslabšie. Kým ostatné kraje obsadzujú väčšinu pozícií cez výberové konania, BSK ide opačným smerom a obsadzuje pozície cez politické nominácie (viď BID). Priemer ostatných krajov je približne okolo 60 %, Bratislavský kraj dosiahol skóre len okolo 23 %.
Nejde nevyhnutne o to, že by neexistovali procesy, ale o to, že sú málo transparentné navonok.
Najväčšie rezervy:
- slabé zverejňovanie informácií o voľných pozíciách,
- nedostatočne dostupné výstupy z výberových konaní,
- minimum informácií o platoch vedúcich zamestnancov,
- chýbajúce informácie o konflikte záujmov.
Podniky a organizácie
BSK sa prepadlo aj v oblasti prístupu k údajom o hospodárení župných firiem a organizácií. Tu BSK získal skóre 50%, zatiaľ čo sa priemer žúp hýbe okolo 76%.
Najväčšie rezervy:
- neaktuálne informácie,
- chýbajúce výročné správy a finančné dáta,
- slabá prehľadnosť toho, čo kraj vlastne riadi,
- nedostupné aktuálne organizačné štruktúry.
Pre bežného obyvateľa to znamená, že sa ťažko dozvie, ako tieto organizácie hospodária a kto ich riadi.
Účasť verejnosti na rozhodovaní
Participácia verejnosti pri tvorbe rozpočtu alebo strategických dokumentov ostáva skôr slabšou stránkou. BSK v tejto oblasti získal približne 50 %, pričom priemer žúp je okolo 60 %.
Najslabšie stránky:
- nedostatočné informovanie o možnostiach zapojiť sa do konzultácií a pripomienkovania,
- slabá spätná väzba o tom, ako kraj naložil s pripomienkami občanov,
- obmedzené zverejňovanie materiálov na zastupiteľstvo v dostatočnom predstihu nad rámec zákona.
V praxi to znamená, že zapojenie existuje, ale často má skôr formálny charakter.
Prístup k informáciám
Aj v tejto oblasti je BSK mierne pod priemerom. Získal približne 71 %, čo síce nie je najhorší výsledok, no stále zaostáva za lídrami.
Ide najmä o praktické fungovanie, nie o úplnú absenciu informácií.
Najslabšie stránky:
- problémy s dodržiavaním lehôt pri odpovediach na infožiadosti (napr. pri testovaní „mystery žiadateľmi“),
- veľmi nízky počet otvorených datasetov využiteľných na ďalšie spracovanie (len jednotky),
- neaktuálne alebo neúplné informácie na webe kraja a jeho organizácií.
Pozitívum z rebríčka TIS je, že v tejto oblasti patria kraje celkovo medzi lepších hráčov spomedzi sledovaných subjektov.
Bratislavský kraj má ísť príkladom
Bratislavský kraj má všetky predpoklady stať sa lídrom v oblasti transparentnosti, a to vďaka svojej veľkosti, rozpočtu aj kvalite ľudských zdrojov.
Po takmer deviatich rokoch rovnakého vedenia je však zrejmé, že tento potenciál zatiaľ nie je naplno využitý a priestor na posun k väčšej otvorenosti zostáva významný.
Preto nastal čas na nový impulz a vedenie, ktoré bude systematicky posilňovať transparentnosť a dôsledne budovať dôveru verejnosti.
Zdroj obrázkov a dát: transparency.sk