Univerzitná lekáreň Pharmacia ukončila svoju nonstop prevádzku v Ružinove 30. júna 2024. Odvtedy nemáme nielen v Ružinove, ale ani v celom Bratislavskom kraji jedinú lekárenskú pohotovosť otvorenú po 22. hodine.
To znamená jediné, že ak doma nemáte lieky, čo i len obyčajný ibuprofén, tak máte smolu. S migrénou, bolesťou hrdla či aj vážnejšími problémami môžete čakať do rána. Takto vyzerá hlavné mesto v roku 2026.
Na tento problém som upozorňoval ešte ako ružinovský poslanec. Vtedy bola odpoveď vždy rovnaká, že BSK za to nemôže, nie je to ich zodpovednosť. Bratislavský kraj aj jeho hlavný lekár Szalay sa alibisticky zbavovali zodpovednosti. Aj preto som mal túto tému vo svojom programe dávno predtým, než sa stala mediálne populárnou.
Mimochodom, tie isté výhovorky sme mohli vidieť aj v reakciách vedenia BSK na sociálnych sieťach pod videom Vlada Kobielskeho. Rád by som pánovi Kobielskemu touto cestou poďakoval, že využil svoj dosah a pomohol tejto téme získať zaslúženú pozornosť.
Kto je teda za čo zodpovedný?
Samosprávny kraj podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch organizuje poskytovanie lekárenskej pohotovostnej služby.
Konkrétne § 135 ods. 1 písm. d) jasne hovorí, že kraj túto službu nielen koordinuje, ale ak nedôjde k dohode s poskytovateľmi, má právomoc jej poskytovanie jednoducho nariadiť.
Novela zákona z roku 2023 tieto kompetencie ešte posilnila, najmä v oblasti kontroly a vynucovania prevádzkových podmienok. Aj keď chápem, že nariadiť výkon lekárenskej pohotovosti je možné iba do 22. hodiny, to ale neznamená, že BSK malo rezignovať.
To, že dnes nonstop lekáreň neexistuje, je výsledok zlých rozhodnutí a nezáujmu. BSK mohlo predsa nesúhlasiť so zmenou otváracích hodín, alebo prevziať iniciatívu do vlastných rúk.
Zdravie nad peniaze
Áno, je pravda, že nonstop lekáreň je ekonomicky nerentabilná. Ale rovnako nerentabilné sú aj iné služby, ktoré považujeme za samozrejmé, ako je napríklad zimná údržba ciest, urgentné príjmy či nepretržitá prevádzka čerpacích staníc.
Rozdiel je v tom, že pri zdraví by nemala byť hlavnou kategóriou návratnosť investície.
Zákon o samosprávnych krajoch ukladá BSK povinnosť „utvárať podmienky na rozvoj zdravotníctva“. Ak teda trh nedokáže zabezpečiť dostupnosť liekov v noci, kraj mal konať.
Mal hľadať riešenie a kľudne si to vziať na zodpovednosť a napríklad zriadiť vlastnú lekárenskú pohotovosť v krajskej poliklinike v Karlovej Vsi alebo presmerovať časť finančných prostriedkov z fakultatívnych výdavkov práve na toto.
Žiaľ, nič z toho sa neurobilo a veci sa začínajú hýbať, až keď nastal verejný tlak a petície a predsa vedenie BSK si nemôže dovoliť zlé PR pred voľbami.
Bratislavský kraj zanedbal zdravotníctvo
Mnohí obyvatelia si ani neuvedomujú, že za stav zdravotníctva nie je zodpovedné len Ministerstvo zdravotníctva SR.
Stačí sa pozrieť na rozpočet BSK. Do zdravotníctva ide dlhodobo menej ako 0,5 % rozpočtu čo je žalostne málo. Viac financií smeruje do športu či kultúry než do zdravia.
Výsledok? Okrem niekoľkých komunikačných kampaní a čiastočnej obnovy polikliniky v Karlovej Vsi sa v podstate nič zásadné nezmenilo. Jedinou výraznejšou výnimkou bolo očkovacie centrum počas pandémie.
Inak je situácia rovnaká, ak nie horšia, ako pred deviatimi rokmi, keď súčasné vedenie prevzalo kraj.
Viac peňazí do zdravia
Hodnotu zdravia si človek naplno uvedomí až vtedy, keď oň príde. Môžete mať plány, kariéru aj peniaze, ak vážne ochoriete, všetko ide bokom.
Aj preto som si v najbližších komunálnych voľbách stanovil zdravotníctvo ako prioritu číslo jeden. Predbehlo dokonca aj opravy ciest či verejnú dopravu.
Mojím cieľom je vyčleniť minimálne 5 % rozpočtu kraja práve na túto oblasť.
Prečo? Pretože zdravie nie je biznis model. Je to základná verejná služba. Pomáha ľuďom žiť dlhšie, kvalitnejšie a dôstojnejšie. Udržiava rodiny stabilné a spoločnosť funkčnú.
Neprítomnosť nonstop lekárne v hlavnom meste nie je detail ani nepohodlie. Je to systémové zlyhanie. Je to signál, že sme rezignovali na jednu zo základných funkcií verejnej správy a to chrániť zdravie ľudí.
Bratislava si zaslúži viac než odpoveď „nedá sa“. Máme zákonné možnosti, máme infraštruktúru aj finančné zdroje. To, čo chýba, je len vôľa.
Ak dokážeme zabezpečiť služby, ktoré zlepšujú komfort života, o to viac musíme zabezpečiť tie, ktoré ho zachraňujú.
Nonstop lekáreň nie je luxus. Je to minimum, ktoré by malo byť v modernom európskom meste samozrejmosťou.
Je čas prestať sa vyhovárať a začať konať.
Foto: Gabriel Kuchta, sme.sk