Preskočiť na obsah

Štatistika znesie všetko

Keď si človek otvorí oficiálne štatistiky, má pocit, že Bratislavský kraj je zdravotnícky raj. Ambulancií je podľa štatistík na oko dosť, v niektorých odboroch dokonca viac, než treba.

Čo hovoria oficiálne dáta

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pravidelne hodnotí mieru naplnenia optimálnej kapacity siete ambulancií. Pri pohľade na čísla vyzerá situácia v Bratislave veľmi dobre.

V niektorých odbornostiach dokonca výrazne prevyšuje 100 % optimálnej kapacity

AmbulanciaVšZPDôveraUnion
Algeziologická168 %142 %168 %
Detská psychiatria112 %112 %112 %
Diabetológia118 %121 %121 %
FBLR106 %104 %106 %
Klinická logopédia160 %157 %163 %
Klinická psychológia66 %76 %76 %
Medicína závislostí0 %0 %0 %
Pediatrická endokrinológia169 %169 %169 %
Pediatrická gynekológia0 %0 %0 %
Úrazová chirurgia140 %140 %140 %
Vnútorné lekárstvo206 %209 %209 %
Dermatovenerológia212 %224 %220 %
Endokrinológia146 %135 %141 %
Hematológia180 %180 %180 %
Chirurgia185 %184 %185 %
Neurológia92 %89 %96 %
Oftalmológia270 %266 %285 %
Ortopédia161 %167 %168 %
ORL185 %196 %196 %
Pneumológia100 %100 %100 %
Psychiatria88 %84 %92 %
zdroj: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Na prvý pohľad teda vyzerá situácia veľmi dobre.

Napríklad oftalmológia vykazuje viac ako 260 % optimálnej kapacity, dermatovenerológia viac ako 200 % a vnútorné lekárstvo takisto výrazne prevyšuje stanovené optimum.

Potom však príde realita

Napríklad vtedy, keď potrebujete neurológa, psychiatra, psychológa alebo endokrinológa.

A zrazu sme v úplne inom svete.

Vo svete obsadených telefónov, čakacích lehôt na mesiace a ambulancií, ktoré nových pacientov jednoducho neberú.

Stačí sa porozprávať s rodinami, ktoré hľadajú detského psychiatra alebo klinického psychológa. Mnohí nehovoria o dňoch či týždňoch. Hovoria o mesiacoch čakania

Najväčší problém pritom nevidím v Bratislave. Vidím ho v rýchlo rastúcich okresoch nášho kraja. V Senci, Pezinku a Malackách pribúdajú tisíce nových obyvateľov, ale ambulancie nepribúdajú rovnakým tempom.

Výsledok poznáme všetci. Ľudia sadnú do auta a idú za lekárom do Bratislavy.

A potom sa čudujeme, že čakárne v Bratislave praskajú vo švíkoch.

Problém je v tom, že štatistika počíta ambulancie.

Občana však zaujíma niečo úplne iné.

Či sa dovolá. Či ho objednajú. Či bude mať termín tento mesiac a nie o pol roka.

A či na konci dňa nedostane šok z účtu, ktorý bude musieť zaplatiť.

A tu sa začína rozdiel medzi tým, čo ukazujú tabuľky, a tým, čo zažívajú ľudia.

Pre úrad je dôležité, že ambulancia existuje. Pre pacienta je dôležité, či prijíma nových pacientov, či má voľný termín a či je dostupná bez dvojhodinového cestovania cez celý kraj.

To, že je kapacita na papieri naplnená na 200 %, ešte neznamená, že sa človek dostane k lekárovi vtedy, keď ho potrebuje.

Preto by sme sa mali prestať uspokojovať s tým, že štatisticky máme všetko pokryté.

Štatistika totiž nečaká na termín. Štatistika nemusí cestovať z Malaciek, Senca alebo Pezinka do Bratislavy. Štatistika neostane visieť na telefóne.

Bratislavský kraj potrebuje poctivý pohľadu na realitu

Potrebuje posilniť a budovať ambulancie tam, kde ľudia naozaj žijú. A potrebuje začať merať dostupnosť zdravotnej starostlivosti očami pacienta, namiesto očami úradníkov.

Ak ľudia z rastúcich okresov musia pravidelne cestovať za lekárom do Bratislavy, problém nie je v pacientoch. Problém je v plánovaní zdravotnej siete.

To znamená sledovať nielen počet ambulancií, ale aj čakacie lehoty, prijímanie nových pacientov a reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v jednotlivých okresoch.

Mojím cieľom nie je vytvárať ďalšie pekné tabuľky. Mojím cieľom je, aby sa ľudia vedeli dostať k lekárovi v primeranom čase a primeranej vzdialenosti od svojho bydliska.

Lebo štatistika znesie všetko. Pacient nie

Zdroj: