Na potulkách mimo Bratislavy mám jeden zvyk. Takmer každé mesto, ktoré navštívim, automaticky porovnávam s tým, ako sa žije u nás doma v Bratislave.
Robím to z dvoch dôvodov. Jednak ma zaujíma, ako sa samosprávy v iných krajinách vyrovnávajú s každodennými problémami mestského života. Zároveň sa rád pozerám na to, čo by sme mohli zlepšiť doma a naopak, v čom si Bratislava vedie lepšie, ako mestá v zahraničí.
Tento týždeň som bol služobne v Zürichu. Meste, ktoré je počtom obyvateľov aj rozlohou Bratislave prekvapivo blízke. Práve preto bolo porovnanie o to zaujímavejšie.
Tu sú moje postrehy.
1. Verejná koľajová doprava
Hromadná doprava na železnici tam funguje doslova ako švajčiarske hodinky.
Nielen presne, ale predovšetkým rýchlo, efektívne a jednoducho. Na väčšinu miest sa dostanete s minimom prestupov a za cenu, ktorá vzhľadom na miestne pomery dáva zmysel. Za celú dobu v Zürichu som vďaka tomu nemusel použiť taxi alebo auto ani jediný krát, jednoducho nebolo potrebné, keďže všade som bol rýchlejšie vlakom, ako autom.
Veľmi ma prekvapilo, ako efektívne zvládajú aj jednokoľajové úseky. Vlaky tam premávajú v 15-minútových intervaloch bez viditeľných problémov. To by mohol byť zaujímavý vzor napríklad pre trať smerom na Dunajskú Stredu alebo na Záhorie.
Mnohé železničné koridory slúžia výhradne osobnej doprave. Zaujalo ma aj to, ako blízko vedú koľaje popri obytných budovách. Pri porovnaní s električkou som nemal pocit, že by hluk bol výrazne väčší, alebo že by železnica nezapadala do okolia.
Tam, kde bolo potrebné odstrániť kolízne body, jednoducho dostali trať pod zem. Na povrchu následne vznikli cesty, pešie zóny, cyklotrasy alebo námestia. Samozrejme, toto bolo hlavne vidieť v centre. Nemohla by byť podobná filozofia inšpiráciou aj pre Vajanského alebo Fajnorovo nábrežie?
Predstava osobnej železnice vedenej pod nábrežím pri Eurovei alebo prístave, pričom na povrchu zostane zeleň a kvalitný verejný priestor, znie minimálne zaujímavo.
Praktický detail, ktorý ma zaujal, boli aj vlaky a električky vybavené výsuvným stupienkom. Po otvorení dverí vyplnil medzeru medzi vozidlom a nástupišťom. Nenápadná vec, ktorá výrazne zvyšuje bezpečnosť a komfort cestovania.
Práve tu vidím asi najväčší rozdiel medzi Bratislavou a Zürichom. Kým Bratislava sa stále spolieha najmä na električky, autobusy a individuálnu automobilovú dopravu, Zürich už desaťročia systematicky buduje chrbticový systém verejnej dopravy na železnici a ostatné formy dopravy využíva ako doplnok.
Ak niekedy budem mať možnosť, dávam si to za osobný cieľ vybudovať takýto systém dopravy v celom Bratislavskom kraji.
2. Dlažba a mačacie hlavy len v historickom jadre
Zürich má nepochybne viac finančných možností ako Bratislava. Napriek tomu sa nesnaží robiť dojem za každú cenu.
Je to vidieť na použitých materiáloch. Dominujú jednoduché neutrálne farby a riešenia, ktoré sú praktické, ľahko udržiavateľné a zároveň priateľské k chodcom, cyklistom, rodičom s kočíkmi či ľuďom na vozíku.
Prekvapilo ma, koľko priestoru dostáva asfalt. Nie ten klasický, na aký sme zvyknutí u nás. Skôr niečo medzi liatym a jemnozrnným asfaltom. Svetlejší, precízne napojený na obrubníky a kanalizačné vpuste.
Práve v detailoch bolo vidieť dôraz na údržbu. Menej prasklín, menej buriny a menej miest, kde sa začne povrch po pár rokoch rozpadať.
Na obrubníky využívajú najmä štiepanú žulu, alebo rezaný kameň. Betónové obrubníky som síce videl, ale skôr výnimočne.
Ich filozofia je zaujímavá. Trvácne a kvalitné materiály tam, kde dávajú zmysel, ako sú obrubníky, prídlažba, pričom lacné a efektívne materiálny na pochôdznej vrstve, ktoré sa dajú rýchlo a lacno opraviť, keď sa opotrebujú, alebo pri opravách sietí. Mimochodom, asfalt je takmer celý možné recyklovať.
3. Aktívne využívanie vody a nábreží
Zürich leží pri takmer 30 kilometrov dlhom jazere, ktoré spolu s riekou formuju život mesta. Voda tam nie je kulisou. Je prirodzenou súčasťou každodenného života.
Lodenice, promenády a parky lemujú prakticky celé nábrežie. Bez zbytočného gýču, atrakcií či snahy vytvárať umelý „Disneyland“.
Celý priestor pôsobí pokojne, dôstojne a nadčasovo. Je cítiť, že bol navrhovaný s horizontom desiatok rokov dopredu, nie jednej volebnej kampane.
Keď som sa miestnych pýtal, či im nechýba viac podujatí, foodtruckov alebo sezónnych atrakcií, opísal som im napríklad náš Tyršák, Magio pláž, ich odpovede ma prekvapili.
Viacerí mi povedali, že radšej budú mať menej aktivít, ako množstvo dočasných stavieb v podobe lodných kontajnerov a riešení, ktoré by znižovali kvalitu verejného priestoru a vytvárali dojem špiny a nevkusu.
Jazero aj rieka sú pritom mimoriadne čisté. Kúpanie, člnkovanie alebo len obyčajné sedenie pri vode sú úplne bežnou súčasťou života.
Dôležité je, že prístup k vode majú veľmi jednoduchý. Takmer odkiaľkoľvek sa viete dostať k hladine rieky alebo jazera bez komplikovaných bariér.
Práve tu som si uvedomil, ako málo využívame Dunaj. Akoby sme sa vody u nás v Bratislave báli.
Prečo je prístup k Dunaju od Starého Mesta stále pomerne komplikovaný? Prečo je plávanie v rieke skôr výnimkou než bežnou súčasťou života?
Možno by stálo za to zamyslieť sa nad tým, ako sprístupniť Dunaj viac pre šport, rekreáciu a každodenný život obyvateľov po celej jeho dĺžke.
4. Graffiti, nálepky, tagy a billboardy
Aby som Zürich len nechválil, má aj svoje problémy.
Vandalizmus tam rozhodne existuje. A podľa toho, čo som videl, ani oni nie vždy vyhrávajú boj s rôznymi fanúšikovskými skupinami. Preto tam vidieť „FCZ“ načmárané všade možne.
Dopravné značky a stĺpy bývajú polepené nálepkami, tagy nájdete na košoch, zábradliach či technických skrinkách. Nevyhli sa ani stromom, múrom pri rieke alebo bytovým domom.
Rozdiel je však v intenzite.
Vizuálny smog tam existuje tiež, ale v oveľa menšej miere. Nepôsobí agresívne a vo väčšine prípadov nenarúša charakter mesta.
Podobne je to s reklamou. Billboardy sú menšie, orientované smerom k chodníkom a nepamätám si, že by som videl megaboardy pri hlavných cestách alebo diaľniciach. Aj zastávky verejnej dopravy pôsobili podstatne čistejšie.
Zaujímavé bolo aj dopravné značenie. Tabule regulovaného parkovania boli malé, jednoduché a stručné.
Práve tu by si podľa mňa Bratislava mohla zobrať príklad. Najmä pri systéme PAAS by stálo za úvahu výrazne zredukovať množstvo stĺpov, tabuliek a presunúť značenie tam, kde nebude vytvárať zbytočné prekážky na chodníkoch a vizuálny smog.
5. Architektúra a regulácie
Tu sa musím priznať, že Zürich ma miestami prekvapil. Ich architektúra je veľmi konzervatívna. Farby sú prevažne okrové, sivé, tehla a zemité. Materiály aj detaily pôsobia nenápadne. Rovnako zdobenie je jemné.
Občas som mal pocit, akoby jednotlivé budovy ani nechceli príliš vyčnievať.
Mesto má na mnohých miestach výškovú reguláciu približne do šiestich podlaží a dominuje bloková zástavba. Výsledkom je kompaktné mesto, ktorému však chýba výrazný skyline.
A práve tu podľa mňa Bratislava získava body.
Zmes vyšších a nižších budov, rôznych štýlov, farieb a období vytvára pestrejšie prostredie. Bratislava je v tomto smere vizuálne odvážnejšia a rozmanitejšia.
To, čo nám však často chýba, je údržba. Áno, pozerám sa na teba, Šancová. Aj na teba, Záhradnícka a Krížna.
6. Dôraz na bezbariérovosť
V celom meste bolo cítiť snahu minimalizovať prekážky vo verejnom priestore.
Stĺpy, rozvodné skrinky, značky či iné technické prvky sú umiestňované tak, aby čo najmenej zasahovali do pohybu chodcov. Mnohé technické zariadenia sú zabudované priamo do chodníka alebo umiestnené pri budovách.
Tu by Bratislava mala výrazne zatlačiť na distribučnú spoločnosť ZSD, telekomunikačných operátorov, DPB, TSB, aby skrinky nadobro zmizli z verejného priestoru pekne pod zem. A kľudne aj prísnou reguláciou v územnom pláne.
V centre a v blokovej zástavbe je verejné osvetlenie často zavesené na lanách medzi budovami. Vďaka tomu odpadá potreba ďalších stĺpov a miznú ďalšie zbytočné prekážky z chodníkov.
Aj samotné osvetlenie je navrhnuté primárne pre chodcov, nie pre autá. Osvetlenie je určené hlavne pre chodníky, aj podľa toho sú umiestnené stĺpy (viď obrázok nižšie v 7. časti).
Veľmi sa mi páčilo riešenie priechodov. Vo väčšine prípadov sú úrovňové, takže auto prechádza cez chodník, nie chodec cez cestu. Výškové rozdiely sú pritom minimálne, takže nevzniká problém ani pre nižšie športové vozidlá.
Je to jednoduché riešenie, ktoré prirodzene spomaľuje dopravu a zároveň zvyšuje komfort pre peších. Tento štýl priechodov by Bratislave pomohol a navyše by tým nenazlostil vodičov, bol by to pekný kompromis.
7. Cyklocesty a cyklisti
Ďalšou zaujímavosťou bolo spoločné fungovanie chodcov a cyklistov.
Na mnohých miestach, kde mal chodník dostatočnú šírku (asi 1.8 či 2 metre), bola povolená aj jazda cyklistom, kolobežkárom.
Priznám sa, že prvé dni mi to bolo trochu nepríjemné. Najmä, keď niekto na promenáde pri kanáli, prefrčal poprimne pomerne vysokou rýchlosťou.
Po čase som však pochopil, že systém funguje vďaka jednoduchému pravidlu. Chodci sa držia striktne vpravo a cyklisti prechádzajú stredom alebo po vyznačenom koridore.
Zaujalo ma tiež, ako nenápadne pristupujú k infraštruktúre. Červené maľované cyklotrasy, na ktoré sme zvyknutí u nás, by ste tam hľadali len ťažko.
Najčastejšie stačí piktogram alebo jednoduché vodorovné značenie. A tam, kde je zakázané jazdiť na bicykli, je to pekne a stručne označené.
Osobne si myslím, že Bratislava by mohla byť v tomto smere striedmejšia. Menej červenej farby znamená nižšie náklady na údržbu a menej vizuálnych zásahov do verejného priestoru, ale pomôže to aj ekológii, keďže tá červená cestárska farba je len ďalší zásah do životného prostredia.
8. Údržba zelene a ekológia
Toto bude možno kontroverzné pozorovanie.
V Zürichu je veľké množstvo plôch, kde zámerne nechávajú rásť lúčne porasty, kvitnúce byliny či rastliny, ktoré by sme u nás často označili jednoducho za burinu. Bodliaky, rebríčky a rôzne lúčne druhy sú úplne bežnou súčasťou mesta.
A to nielen na okrajoch. Vidieť ich môžete aj v centre.
Parky však zároveň pôsobia veľmi udržiavane. Trávniky sa kosia pravidelne, ale pokosená hmota sa často mulčuje priamo na mieste. Odpadá tak potreba odvozu pokosenej trávy a jej ďalšieho spracovania.
Zaujímavé bolo aj to, že pred samotným kosením prechádzali pracovníci zelené plochy a zbierali odpadky.
Na prvý pohľad drobnosť, ale výsledok bolo vidieť.
9. Ostatné postrehy
V niektorých častiach mesta som si všimol potraviny, ktoré nepredávali alkohol.
Zaujímavý bol aj pohľad na problematiku ľudí bez domova.
Počas celého týždňa som prakticky nestretol nikoho, kto by ma oslovoval so žiadosťou o peniaze, alebo by ma obťažoval zápachom, či spánkom na lavičke v parku. Nevidel som väčšie skupiny bezdomovcov ani v okolí stanice či turisticky exponovaných miest.
Netvrdím, že tento problém v Zürichu neexistuje. Skôr mám pocit, že s ním pracujú iným spôsobom a menej sa prenáša do verejného priestoru.
Bolo by zaujímavé pozrieť sa bližšie na to, aké nástroje sociálnej politiky používajú a čo by sa z toho dalo preniesť aj do Bratislavy.
Čo si z toho môže zobrať Bratislava?
Zürich je pre Bratislavu veľkou inšpiráciou najmä v jednej veci. Ak chceme motivovať ľudí presadnúť z áut do verejnej dopravy, bez rýchlej a spoľahlivej nosnej prímestskej dopravy postavenej na koľajách to jednoducho nepôjde.
Nestačí hovoriť, čo sa nedá. Potrebujeme dlhodobú víziu, systematické plánovanie a odvahu rezervovať koridory pre budúce železničné trate už dnes.
Zároveň mi Zürich ukázal, že kvalitné mesto nemusí byť postavené na drahých materiáloch a efektných riešeniach.
Niekedy stačí obyčajný asfalt, kvalitný kamenný obrubník a dôsledná údržba.
A napokon ešte jedna vec. Po návrate som nemal pocit, že by sme sa za Bratislavu mali hanbiť.
Práve naopak.
Bratislava má krásnu architektúru, výnimočnú polohu pri Dunaji, bohatú históriu a obrovský potenciál. V mnohých veciach je živšia, pestrejšia a odvážnejšia než Zürich.
Najväčší problém podľa mňa nie je v tom, čo máme. Skôr v tom, ako sa o to staráme.
Často zanedbávame budovy, dvory, fasády či verejný priestor vo svojom bezprostrednom okolí. Akoby sme riešili len to, čo je za dverami nášho bytu, a zabúdali na všetko ostatné tam vonku.
Potenciál Bratislavy je obrovský. Ak ho však chceme naplno využiť, nebude to len úloha magistrátu, mestských častí alebo developerov.
Bude to úloha nás všetkých.
Mesto bude napokon vždy len také, aké si ho sami urobíme.