Presne ako tento most, takto by som zhodnotil hospodárenie Bratislavy a stav nášho mesta za tulipánovou oponou.
Pri živote tento most držia už len oporné konštrukcie, teda podobne, ako rozpočet držia úvery a vyššie dane. Je to ako pacient s hadičkami a na prístrojoch, odsúva sa nevyhnutné.
Na povrchu je síce premávka povolená, ale aby sme to príliš neriskovali, dali sme tam semafory, aby nákladné vozidlá jazdili pekne po jednom.
Asi tak vyzerá aj investičný plán tohto mesta. Robia sa tu a tam malé projekty na sociálne siete, ktoré majú ľuďom zalepiť oči, aby nevideli zúfalý stav mosta.
Popritom sa však stíhajú vysádzať „burinky“ do ostrovčekov, ktoré vytrhali finalisti súťaže Bez burinky. Ak náhodou nemáte sociálne siete, vaše srdiečko si vďaka tomu má podskočiť radosťou, skôr než si podskočíte vy, kvôli diere na chodníku.
Okrem toho, že most by mal spájať, bola v minulosti snaha ho úplne uzavrieť, teda ľudí rozdeliť. Veď čo tam po komunite sociálne slabších, ktorí sa tadiaľ prepravujú a ktorí smrdia od parfému zo síry a pesticídov z neďalekej továrne.
Tento most už nie je možné opraviť. Je nutné ho od základov prebudovať, presne tak isto, ako aj naše mesto, jeho mestské časti a župu.
Problém už nie je iba kozmetický, ale je systémový a systémové problémy nevyriešia trubadúri, influenceri ani zberači lajkov. Na to treba ľudí s víziou odvahou a chuťou robiť reformy namiesto okrášľovacích projektov.
Foto: Zelená hliadka