Pri študovaní oficiálnych zoznamov kandidátov na poslancov Mestského zastupiteľstva Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja som si opäť uvedomil, aké zastarané sú naše hlasovacie lístky.
Typ a veľkosť použitého písma, rozloženie informácií aj celkové formátovanie pôsobia veľmi neprehľadne. Text je hustý, chýbajú mu jasné vizuálne orientačné body a človek musí vynaložiť zbytočne veľa úsilia, aby našiel informácie, ktoré potrebuje.
Nižšie sa pozrite na starší vzor hlasovacieho lístka pre voľby do zastupiteľstva Bratislavského kraja v Ružinove a skúste povedať, ktorí kandidáti sú za Smer, ktorí za PS a ktorí sú nezávislí. Skúste tiež nájsť kandidátov mladších ako 25 rokov. Sú tam vôbec takí?
Na tomto jednoduchom príklade vidíte, že už len informácia o politickej príslušnosti nie je na prvý pohľad jasná. Človek sa musí prehrýzať riadok po riadku, aby pochopil, kto patrí ku komu.
Navyše, niektorí kandidáti zaberajú dva riadky, ďalší až šesť. Orientáciu v texte to ešte viac komplikuje. Množstvo informácií sa pritom úplne zbytočne dookola opakuje, napríklad názvy politických strán.
A to ani nehovoríme o tom, že použité písmo a jeho veľkosť vôbec nie sú vhodné pre ľudí so zrakovými problémami.
Takýto lístok je tiež úplne nevhodný aj na automatizované spracovávanie pomocou OCR programov.
Moje osobné skúsenosti
Niekoľkokrát som pôsobil v okrskovej volebnej komisii. Dodnes si pamätám voličov, ktorí za plentou strávili niekoľko minút len hľadaním mien alebo strán, ktoré ich zaujímali.
Neboli výnimkou ani prípady, keď človek pri hlasovacom lístku stál viac ako pätnásť minút. Pri stovkách mien a viacerých hlasovacích lístkoch sa tomu ani nemožno čudovať.
Rovnaký problém pokračuje po zatvorení volebných miestností. Spočítavanie hlasov pri komunálnych voľbách je časovo náročné a náchylné na chyby. Poznáme prípady, keď sa preferenčné hlasy nachádzali na druhej strane hlasovacieho lístka a komisia ich pri sčítavaní jednoducho prehliadla.
Mnohí členovia komisií pracujú od skorého rána až do neskorej noci. Únava rastie a spolu s ňou aj pravdepodobnosť omylu. Pri komunálnych voľbách pritom často rozhodujú desiatky hlasov.
Dlhodobo vnímam dizajn slovenských hlasovacích lístkov ako jeden z najviac podceňovaných problémov volebného procesu, ktorý môže mať výrazný vplyv na jeho priebeh a najmä výsledok.
Nejde pritom len o používateľskú skúsenosť alebo estetiku. Ide o čitateľnosť, efektivitu a znižovanie rizika chýb.
V skratke, dnešné hlasovacie lístky sú zastarané, nie sú dostatočne inkluzívne a nezodpovedajú možnostiam ani očakávaniam 21. storočia.
Ako by mohol vyzerať nový hlasovací lístok?
Pri tvorbe vlastného konceptu som vychádzal z jednoduchej myšlienky. Hlasovací lístok sa musí prispôsobiť voličovi, nie volič hlasovaciemu lístku.
Kandidáti sú preto zoradení podľa strán a koalícií v abecednom poradí. Nezávislí kandidáti majú vlastnú samostatnú sekciu. Politické subjekty sú vizuálne oddelené a ľahko identifikovateľné už pri letmom pohľade.
Volič okamžite vidí, kde sa nachádza konkrétna strana, koľko kandidátov nominovala a pod akými číslami kandidujú.
Prispôsobil som orámovanie, zarovnanie aj veľkosť písma tak, aby boli informácie čo najlepšie čitateľné aj bez okuliarov. Veľkosť lístka by štandardne bola A4 alebo A3, podľa počtu kandidátov. Hlavným cieľom je zachovať čitateľnosť a zrozumiteľnosť, najmä pre starších voličov.
Všetky informácie sú umiestnené na jednej strane. Pridal som aj špeciálne značky pre automatické rozpoznávanie, ktoré by v budúcnosti mohli slúžiť mobilnej aplikácii na spracovanie hlasovacích lístkov. Takáto aplikácia by významne zrýchlila sčítavanie hlasov, označovanie neplatných lístkov a najmä by zvýšila kvalitu výstupu a spresnila výsledky volieb.
Čo teda hovoríte na tento návrh?
Koľko času by sa dalo ušetriť?
Najväčšou výhodou môjho návrhu však nie je krajší vzhľad. Skutočná hodnota spočíva v rýchlosti, jednoduchosti a nižšej chybovosti.
Keď volič okamžite nájde preferovanú stranu alebo nezávislého kandidáta, nemusí tráviť čas zdĺhavým prechádzaním desiatok mien. Nemusí skúmať husté bloky textu ani hľadať, kde sa začína a kde končí jednotlivá kandidátna listina.
Predstavme si volebnú miestnosť s tisíckou voličov. Ak každý z nich strávi za plentou len o dve minúty menej, v súčte ide o viac ako tridsať hodín ušetreného času.
Rovnaká logika platí aj pri sčítavaní hlasov. Prehľadnejší lístok znamená jednoduchšiu kontrolu zakrúžkovaných kandidátov, rýchlejšiu orientáciu členov komisie a menej priestoru na ľudské chyby spôsobené únavou.
Ak by sa v budúcnosti podarilo zaviesť aj mobilnú aplikáciu na automatizované spracovanie hlasovacích lístkov pomocou OCR a špeciálnych identifikačných značiek, časové úspory by boli ešte výraznejšie. Komisia by mohla viac sústrediť na kontrolu a overovanie výsledkov namiesto manuálneho prepisovania a sčítavania údajov.
Často sa sústredíme na veľké témy spojené s voľbami. Práve takéto zdanlivo malé detaily však dokážu výrazne zlepšiť fungovanie celého systému volieb.
Dobrý dizajn totiž nie je otázkou estetiky. Je to nástroj, ktorý ľuďom pomáha robiť rozhodnutia rýchlejšie, jednoduchšie a s menšou pravdepodobnosťou chyby.
Mohli by sme mať takéto hlasovacie lístky už 24. októbra 2026?
Asi už nie. Nie preto, že by išlo o obrovský technický alebo organizačný problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Jednoducho na takúto zmenu už nie je dostatok času.
To však vôbec nemení podstatu celej mojej myšlienky.
Väčšina vecí, o ktorých píšem, nie sú futuristické nápady ani drahé technologické experimenty. Ide o princípy, ktoré už roky používame pri navrhovaní formulárov, webov, mobilných aplikácií či digitálnych služieb.
Väčšie písmo, lepšia orientácia v informáciách, jasná štruktúra a menej priestoru na chyby nie sú víziou budúcnosti. Sú to osvedčené riešenia, ktoré fungujú už dnes.
Preto by sme sa nemali pýtať, či sa to dá urobiť.
Mali by sme sa pýtať, prečo to ešte stále nerobíme.
Demokracia si zaslúži nástroje, ktoré ľuďom pomáhajú robiť informované rozhodnutia jednoducho, rýchlo a bez zbytočných prekážok.
A hlasovací lístok je jedným z nich.
Návrh nového hlasovacieho lístka prikladám aj v PDF, ak by sa niekto chcel touto myšlienkou reálne zaoberať 🙂