V súvislosti s poslaneckou kontrolnou činnosťou a výkonom člena finančnej komisie Ružinova ma prirodzene zaujímajú podrobnosti ohľadom hospodárenia v oblasti personálnej otázky, ktoré priamo ovplyvňujú rozpočet mestskej časti (napríklad vývoj počtu zamestnancov, dohodárov, platov a odmien riadiacich zamestnancov, celkové náklady v čase).
Tieto informácie sú dôležitým podkladom pre správne rozhodovanie a zároveň platí prevažujúci princíp verejného záujmu, najmä ak ide o verejné financie na mzdy.
Obrátil som sa preto 5. februára 2024 v interpelácii na starostu, aby mi poskytol požadované údaje týkajúce sa miezd, odmien, počtu zamestnancov a dohodárov od roku 2020.
Namiesto tabuliek s číslami, ktoré by bolo možné získať zo systému za jeden deň, mi však na predposledný deň 30-dňového termínu poslal zamietavú odpoveď s odôvodnením, že „Vaše podanie nemožno považovať za interpeláciu, keďže sa priamo netýka výkonu práce starostu mestskej časti Bratislava-Ružinov ako orgánu obce.„
Starosta si evidentne vykladá svoje povinnosti po svojom a má potrebu zatajovať informácie a dáta, na ktoré má verejnosť a poslanci nárok. Pri tomto postupe neváha porušovať Rokovací poriadok a Zákon o obecnom zriadení.
Prečo si myslím, že porušuje zákon a rokovací poriadok?
Poslanec je oprávnený podľa ustanovení § 25 ods. 4 písm. b) Zákona č. 369/1990 a Rokovacieho poriadku Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Ružinov, čl. XIV ods. 3 „interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach súvisiacich s výkonom ich práce„.
Podľa ustanovení Zákona č. 369/1990 § 13 ods. 5 „Starosta je štatutárnym orgánom obce“.
Prednostu, ako fakultatívnu funkciu miestneho úradu, vymenúva a odvoláva starosta, ako najvyšší orgán obce. Prednosta obecného úradu je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Zamestnanci úradu sú podriadení prednostovi úradu, ak v obci existuje funkcia prednostu.
Kompetenciou starostu sú rozhodnutia o organizačnej zmene, organizačného poriadku, rozpočtu obce vo vymedzení objemu mzdových a ostatných materiálnych prostriedkov potrebných pre činnosť miestneho úradu.
Vychádzajúc z tejto hierarchie, má starosta vplyv na celý chod úradu a jeho zamestnancov, čiže sú mu buď priamo resp. nepriamo cez prednostu podriadení a zodpovedá za ich činnosť, náplň práce a do rozpočtu navrhuje sumu na chod úradu a mzdy.
Ide o situáciu podobnú konateľovi súkromnej firmy, ktorý má zamestancov a podriadených a zodpovedá za chod firmy. Podobne starosta podpisuje dokumenty a splnomocňuje zamestnancov úradu na niektoré činnosti a navrhuje rozpočet na platy a odmeny. Teda riadi celý úrad z pozície štatutárnej funkcie a vykonáva s ňou spojené činnosti.
– – – – –
Starosta obce i poslanci miestneho zastupiteľstva sú priamo volení obyvateľmi obce a v tejto súvislosti interpelácia predstavuje významný kontrolný prostriedok členov zastupiteľského orgánu vo vzťahu k starostovi ako najvyššiemu výkonnému orgánu obce.
Pri sprístupňovaní informácií o platoch a odmenách riadiacich zamestnancov mestskej časti sa môžeme oprieť aj o princíp prevažujúceho verejného záujmu. Tento princíp podporuje napríklad ustanovenie Zákona č. 211/2000 § 9 ods. 3. Okrem zákona tento princíp podporujú aj medzinárodné dohovory, ako napríklad Dohovor Rady Európy o prístupe k verejným informáciám z 27.11.2008
Poslanec môže a má právo žiadať starostu o informácie týkajúce sa miezd, odmien, počtu zamestnancov, dohodárov a špecificky riadiacich pracovníkov úradu.
Je neprijateľné akékoľvek oslabovanie kontrolných mechanizmov v záujme funkčného uplatňovania deľby moci, ako jedného z východiskových princípov demokratického štátu, napr. tým, že sa požadované informácie nesprístupnia, alebo sa ohýbaním práva odôvodní neplnenie zákonných povinností starostu.
Hlavne v kontexte toho, že tieto informácie prevažná väčšina obcí nemá problém zverejňovať.
– – – – –
Verejnosť má právo na transparentnosť a ja som rozhodnutý zaistiť, že toto právo bude rešpektované aj keby som to mal dosiahnúť súdnou cestou, cez prokurátora alebo verejným tlakom.