Z médii alebo diskusií ste mohli zachytiť informáciu, že niektorí poslanci mesta, či mestských častí poberajú za účasť v dozorných radách mestských firiem odmeny v rôznej výške, popri odmene za výkon funkcie poslanca. Neraz je tá odmena za dozornú radu násobne vyššia ako odmena poslanca.
Keď som sa ujal pozície člena dozornej rady v Ružinovskej rozvojovej spoločnosti, hneď na prvom resp. druhom stretnutí sme preberali, aká bola stanovená výška odmeny a kto má akú zákonnú prekážku pri jej poberaní.
Vtedy sa mi dostala do ruky analýza vedúcej právneho oddelenia, ktorá v nej tvrdí, že poberanie odmeny za dozorné rady je v rozpore s ústavným zákonom o nezlučiteľnosti funkcií, že si ako poslanci môžeme uplatniť len skutočne vynaložené náklady spojené s výkonom funkcie.
Táto informácia rozpútala docela emotívnu diskusiu, či sa môžu alebo nemôžu poberať odmeny za dozorky.
Skončilo to celé nakoniec tak, že vraj mestskí poslanci Team Bratislava disponujú akousi právnou analýzou (tú som žiaľ nevidel) a na základe tohto sa dohodlo, že teda tak, ako v meste (na magistráte), tak aj v mestskej časti Ružinov, budú poskytnuté odmeny pre poslancov za účasť v dozornej rade. V Ružinove sa po dohode so starostom stanovila jednotná suma 300 EUR brutto, bez ohľadu na počet dozorných rád a spoločností, kde poslanec pôsobí.
Ja som túto odmenu z morálnych dôvodov odmietol a začal som hľadať informácie, ako to vlastne s tými dozorkami naozaj je.
Čo hovorí zákon
Podľa Ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, môže byť poslanec mesta, mestskej časti alebo vyššieho územného celku členom dozornej rady alebo orgánov spoločnosti, kde má vlastnícky podiel obec / mesto / župa, za ktorú bol zvolený. Túto výnimku určuje článok 5, bod 6.
Ďalej, v tom istom zákone sa v bode 5 uvádza, že za výkon tejto funkcie verejný funkcionár nesmie poberať odmenu a môže si uplatňovať iba náhrady preukázateľných výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie. Zákon teda nepripúšťa ani paušálne náhrady, ale len preukázateľné výdavky (napr. cestovné lístky, tlač materiálov a pod.).
Tu sa zhoduje analýza vedúcej právneho oddelenia so zákonom, takže by poslanci nemali poberať odmenu.
Čo hovoria iné zdroje
Na právnom portáli Legalis.sk som našiel článok, ktorý sa podrobne a odborne venuje tejto problematike.
Článok konštatuje, že tento ústavný zákon pripúšta rozporuplné právne závery a tiež jednym dychom poznamenáva „že poslanec nesmie poberať odmenu za výkon funkcie orgánu mestskej obchodnej spoločnosti iba v prípade, ak v danej obchodnej spoločnosti zastupuje (vykonáva práva) mesto, v ktorom bol za poslanca zvolený. Odmenu za výkon takejto funkcie môže poslanec poberať napríklad vtedy, ak poslanecký mandát získal v jednom meste, pričom súčasne vykonáva určitú funkciu v obchodnej spoločnosti s majetkovou účasťou iného mesta.“
Zdravý rozum a gramatický výklad hovorí, že ak rozhodujem o nejakej spoločnosti s účasťou obce, v ktorej som bol zvolený, čiže môžem ovplyvniť aj výšku svojej odmeny cez politické dohody, ide o rozpor s verejným záujmom a teda by som nemal za takúto činnosť poberať odmenu podľa ústavného zákona.
Zmysel členstva v dozornej rade spoločnosti, kde má podiel mesto / mestská časť / župa je v tom, že má poslanec prístup k dôležitým informáciám potrebných pre kontrolu činnosti tejto spoločnosti.
Čo dalej?
Z dôvodov, ktoré sú podrobne vymenované v článku na Legalis.sk, som sa rozhodol obrátiť na Ústavný súd so žiadosťou o výklad zákona a jeho predmetných ustanovení či je alebo nie je poberanie odmien poslancami mesta / mestských častí / župy legálne.
Do tej doby, kým Ústavný súd rozhodne, už len ostáva veriť, že nás bude viac, ktorí sme uprednostnili verejný záujem pred svojim osobným finančným prospechom.