Keď si človek otvorí oficiálne štatistiky, má pocit, že Bratislavský kraj je zdravotnícky raj. Ambulancií je podľa štatistík na oko dosť, v niektorých odboroch dokonca viac, než treba.
Čo hovoria oficiálne dáta
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pravidelne hodnotí mieru naplnenia optimálnej kapacity siete ambulancií. Pri pohľade na čísla vyzerá situácia v Bratislave veľmi dobre.
V niektorých odbornostiach dokonca výrazne prevyšuje 100 % optimálnej kapacity
| Ambulancia | VšZP | Dôvera | Union |
|---|---|---|---|
| Algeziologická | 168 % | 142 % | 168 % |
| Detská psychiatria | 112 % | 112 % | 112 % |
| Diabetológia | 118 % | 121 % | 121 % |
| FBLR | 106 % | 104 % | 106 % |
| Klinická logopédia | 160 % | 157 % | 163 % |
| Klinická psychológia | 66 % | 76 % | 76 % |
| Medicína závislostí | 0 % | 0 % | 0 % |
| Pediatrická endokrinológia | 169 % | 169 % | 169 % |
| Pediatrická gynekológia | 0 % | 0 % | 0 % |
| Úrazová chirurgia | 140 % | 140 % | 140 % |
| Vnútorné lekárstvo | 206 % | 209 % | 209 % |
| Dermatovenerológia | 212 % | 224 % | 220 % |
| Endokrinológia | 146 % | 135 % | 141 % |
| Hematológia | 180 % | 180 % | 180 % |
| Chirurgia | 185 % | 184 % | 185 % |
| Neurológia | 92 % | 89 % | 96 % |
| Oftalmológia | 270 % | 266 % | 285 % |
| Ortopédia | 161 % | 167 % | 168 % |
| ORL | 185 % | 196 % | 196 % |
| Pneumológia | 100 % | 100 % | 100 % |
| Psychiatria | 88 % | 84 % | 92 % |
Na prvý pohľad teda vyzerá situácia veľmi dobre.
Napríklad oftalmológia vykazuje viac ako 260 % optimálnej kapacity, dermatovenerológia viac ako 200 % a vnútorné lekárstvo takisto výrazne prevyšuje stanovené optimum.
Potom však príde realita
Napríklad vtedy, keď potrebujete neurológa, psychiatra, psychológa alebo endokrinológa.
A zrazu sme v úplne inom svete.
Vo svete obsadených telefónov, čakacích lehôt na mesiace a ambulancií, ktoré nových pacientov jednoducho neberú.
Stačí sa porozprávať s rodinami, ktoré hľadajú detského psychiatra alebo klinického psychológa. Mnohí nehovoria o dňoch či týždňoch. Hovoria o mesiacoch čakania
Najväčší problém pritom nevidím v Bratislave. Vidím ho v rýchlo rastúcich okresoch nášho kraja. V Senci, Pezinku a Malackách pribúdajú tisíce nových obyvateľov, ale ambulancie nepribúdajú rovnakým tempom.
Výsledok poznáme všetci. Ľudia sadnú do auta a idú za lekárom do Bratislavy.
A potom sa čudujeme, že čakárne v Bratislave praskajú vo švíkoch.
Problém je v tom, že štatistika počíta ambulancie.
Občana však zaujíma niečo úplne iné.
Či sa dovolá. Či ho objednajú. Či bude mať termín tento mesiac a nie o pol roka.
A či na konci dňa nedostane šok z účtu, ktorý bude musieť zaplatiť.
A tu sa začína rozdiel medzi tým, čo ukazujú tabuľky, a tým, čo zažívajú ľudia.
Pre úrad je dôležité, že ambulancia existuje. Pre pacienta je dôležité, či prijíma nových pacientov, či má voľný termín a či je dostupná bez dvojhodinového cestovania cez celý kraj.
To, že je kapacita na papieri naplnená na 200 %, ešte neznamená, že sa človek dostane k lekárovi vtedy, keď ho potrebuje.
Preto by sme sa mali prestať uspokojovať s tým, že štatisticky máme všetko pokryté.
Štatistika totiž nečaká na termín. Štatistika nemusí cestovať z Malaciek, Senca alebo Pezinka do Bratislavy. Štatistika neostane visieť na telefóne.
Bratislavský kraj potrebuje poctivý pohľadu na realitu
Potrebuje posilniť a budovať ambulancie tam, kde ľudia naozaj žijú. A potrebuje začať merať dostupnosť zdravotnej starostlivosti očami pacienta, namiesto očami úradníkov.
Ak ľudia z rastúcich okresov musia pravidelne cestovať za lekárom do Bratislavy, problém nie je v pacientoch. Problém je v plánovaní zdravotnej siete.
To znamená sledovať nielen počet ambulancií, ale aj čakacie lehoty, prijímanie nových pacientov a reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti v jednotlivých okresoch.
Mojím cieľom nie je vytvárať ďalšie pekné tabuľky. Mojím cieľom je, aby sa ľudia vedeli dostať k lekárovi v primeranom čase a primeranej vzdialenosti od svojho bydliska.
Lebo štatistika znesie všetko. Pacient nie
Zdroj: