Na utorkovom zastupiteľstve Ružinova starosta v diskusii k pripomienkam k zmene VZN o parkovaní uviedol, že Trnávka zatiaľ nebude mať regulované parkovanie PAAS a svoj postoj odôvodnil tým, že obyvatelia, ani poslanci o túto zmenu nemajú záujem.
Ako poslanec mám na vec jasný názor – regulované parkovanie je v určitej forme potrebné. Už len vytýčenie parkovacích zón by jasne určilo, kde sa smie parkovať a kde nie. Pomohlo by to obmedziť divoké parkovanie a riešiť problém s autovrakmi.
Otázne však je, ako sú nastavené súčasné pravidlá PAAS a aký majú dopad na obyvateľov okrajových častí Bratislavy, ako je napríklad Trnávka, ktorá ako posledná ostáva oddelená od zvyšku Ružinova, keďže už aj Prievoz sa stal časťou RU3.
Stále som presvedčený, že delenie Ružinova na zóny reálne nefunguje a nie je to založené na tvrdých dátach, ale len na tvrdeniach politikov a pocitoch.
Prečo by mal Ružinov tvoriť jednu zónu?
1. Občianska vybavenosť
Ružinovčania sa v rámci mestskej časti bežne presúvajú za školami, lekármi, nákupmi či voľnočasovými aktivitami. Delenie na zóny im to však komplikuje – musia si vyklikávať parkovanie v aplikáciách, platiť za bonusové karty alebo za čas parkovania nad dve hodiny. Ak si nestihnú predĺžiť lístok, hrozí im mastná pokuta.
2. Menšie zóny vraj chránia rezidentov – ale kde sú dáta?
Toto je častý argument zástancov mikro zón, no neexistujú tvrdé dáta, ktoré by to potvrdzovali.
Nevidel som dopravnú štúdiu, ktorá by napríklad sledovala EČV vozidiel počas 3 až 6 mesiacov a ukázala, odkiaľ a kam autá jazdia. Delenie na zóny je skôr politické – kopíruje volebné obvody, nie funkčné celky a prirodzené migračné trasy.
Aj keď by zóny mali uprednostniť rezidentov, v praxi sa často stáva, že domáci nemajú kde zaparkovať, pretože miesta obsadia návštevníci z iných mestských častí alebo mimobratislavskí vodiči. Výsledkom je, že ľudia čakajú hodinu-dve, kým sa miesto uvoľní, viď zóna 500 bytov.
Ak by niekomu naozaj záležalo na rezidentoch, mohol by napríklad v noci zakázať parkovanie návštevníkom na vyhradených miestach alebo vytvoriť zóny výlučne pre domácich. Takto to majú napríklad v Prahe.
3. Horšia dostupnosť MHD
Magistrát tvrdí, že zlepšuje MHD, aby ľudia presadli z áut do verejnej dopravy. No obyvatelia Trnávky vedia, že realita je opačná.
Zrušená linka 64 znamenala stratu priameho spojenia s nemocnicou. Linku 63 presmerovali a nahradili hybridným trolejbusom 61, ktorý je často preplnený už na Spoločenskej a ku prepravnej kapacite nepomáhajú ani nepraktické stojany na kufre.
Plánované zdraženie cestovného navyše robí MHD menej atraktívnou pre viacčlenné rodiny. A expresná MHD? To je v tomto meste stále sci-fi.
4. Parkovanie na opačnom konci Ružinova
Nevidím dôvod, prečo by niekto z Trnávky parkoval dlhodobo v Prievoze či na Nivách, najmä večer, keď sa domáci vracajú z práce.
Bez reálnych dát je tvrdenie, že Ružinovčania blokujú ostatných Ružinovčanov, len domnienkou. Napriek existencii samostatnej zóny Nivy môžu návštevníci naďalej blokovať miesta počas bezplatných hodín alebo za poplatok – a prax ukazuje, že sa to naozaj deje.
5. Dochádzanie do Bratislavy
Pôvodná myšlienka parkovacej politiky bola odradiť mimobratislavských vodičov, aby necestovali do mesta autom, ale využili záchytné parkoviská a MHD (P+R).
Hoci nás presviedčajú, že to funguje, opäť nemáme žiadne dáta. Som presvedčený, že počet ľudí, ktorí prestali jazdiť do Bratislavy autom, je minimálny.
V skutočnosti sa len podarilo z návštevníkov vyťažiť peniaze za parkovanie – no miesta naďalej obsadzujú a ani rozdelenie Ružinova na zóny ich nijako významne neodradilo cestovať do mesta autom.
6. Dopad na podnikateľov a nebytové priestory
Hoci to nesúvisí priamo s jednou zónou, mesto očividne podnikateľom a majiteľom nebytových priestorov komplikuje život.
Najprv im výrazne zvýšili dane z nehnuteľností a potom im odopreli nárok na parkovanie pred vlastnou budovou, za ktorú platia mestu desaťtisíce eur na daniach. Vyhradené parkovacie miesta nahradili abonentskými kartami za 1200 – 1800 € ročne, a to bez garancie prístupu k nehnuteľnosti, napríklad pre zásobovanie.
7. Jedno auto v rodine = problém
Ak rodina zdieľa jedno auto, napríklad otec a syn, pričom jeden býva v Prievoze a druhý na Nivách, nemôžu parkovať bezplatne v oboch zónach. Auto je viazané na jednu zónu – v druhej ste cudzinec.
Magistrát vás tak asi chce motivovať kúpiť si druhé auto (irónia). Aj preto by mal byť Ružinov jednou zónou, kvôli rodinám, ktoré žijú v rôznych zónach.
8. Viac áut po zavedení PAAS
Starosta uviedol, že po zavedení parkovacej politiky sa situácia zlepšila natoľko, že si ľudia začali kupovať viac áut.
Skôr si však myslím, že nárast registrovaných vozidiel súvisí s dodatočným vybavovaním povolení – najmä u podnájomníkov, ktorí si najprv museli zmeniť trvalý pobyt.
Opäť však nemáme dáta, ktoré by presne vysvetlili, prečo sa to deje. A je jasné, že Ružinov rozdelený na zóny tomu nijako nezabránil.
9. Prievoz bude súčasťou zóny RU3
Tento krok zo strany mestskej časti vítam – jednoznačne potvrdzuje moje argumenty za spájanie.
Bolo zaujímavé sledovať, ako sa niektorí poslanci Team Bratislava – PS snažili tento krok zmariť, našťastie neúspešne a počúvať argumenty vicestarostu za pripojenie Prievozku ku štvorlístku sídlisk Štrkovec, Trávniky, Ostredky a Pošeň.
Prekvapuje ma však, že Trnávka zostáva samostatnou zónou, hoci svojím charakterom je podobná Prievozu a jej obyvatelia sa často presúvajú do iných častí Ružinova rovnako, ako obyvatelia Prievozu.
Obyvatelia Trnávky tak naďalej ostávajú cudzincami vo vlastnej mestskej časti a navyše bez regulovaného parkovania, čiže všetci návštevníci Bratislavy tu budú môcť dlhodobo parkovať bez poplatkov.