Téma hospodárenia a dlhu Bratislavy je aktuálne dosť pretraktovaná. Primátor sa v médiách chváli poklesom percenta zadlženosti, ale už nepriznáva, že to bolo najmä v dôsledku zvyšovania daní a poplatkov, ktoré majú priamy vplyv na uvedené percento zadlženia. V absolútnych číslach však dlh narástol až na 365 eur na obyvateľa, aj keď to očistíme o infláciu, stále ide o nárast.
Pozrime sa na našu mestskú časť a ako sa jej darilo podľa analýzy finančnej stability miest na Slovensku, ktorú publikovalo INEKO koncom roku 2023.
Ružinov ža štyri roky klesol zo 7. na 16. miesto a je tretí najhorší v našom meste z pohľadu finančného zdravia, hneď po magistráte a Devíne. Hlavným dôvodom bol výrazný nárast celkového dlhu. V roku 2018 bol celkový dlh Ružinova len niečo málo nad 3 %, v roku 2022 to už bolo takmer 34 %. V absolútnych číslach je nárast celkového dlhu podľa definície v zákone z 1 milióna na 15,6 milióna EUR.
Dôvodom skokového nárastu celkového dlhu bol 15 miliónový úver a 1 milión kontokorent. Peniaze z úveru sa použili na nákup pozemkov pri Štrkovci, na Sklenárovej a na ďalšie investície do majetku. Kontokorent sa používa na výpadky v cash flow pri EÚ projektov.
Paradoxne sa táto 15 miliónová investícia na čistom majetku Ružinova vôbec neprejavila a z výsledkov analýzy vyplýva, že čistý majetok Ružinova takmer kontinuálne klesá. Účelnosť vynaložených prostriedkov nech posúdia obyvatelia, či kúpa parkoviska, pozemkov od Kováča a ihriska mali význam.
Mierne pozitívne vyzerá nárast neobežného majetku, ktorý však ani zďaleka nedosahuje hodnoty pred rokom 2018, treba dodať, že analýza nezohľadňuje infláciu.
Dobrým signálom je aj dlhová služba, ktorá hovorí, že Ružinov je zatiaľ schopný splácať svoje záväzky.
Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Na poslednom zastupiteľstve 6. februára 2024 sme schvaľovali rozpočet pre rok 2024. Bol v ňom aj zámer vziať si úver v objeme 2 miliónov EUR, ktorý sa mal použiť na rekonštrukciu 27 obecných bytov a dostavbu interiéru prístavby zimného štadióna. Uvedený zámer bol schválený (bez mojej podpory).
Po zohľadnení nového úveru a tiež nárastu príjmov dane z nehnuteľností, odhadujem, že celkové zadlženie Ružinova stúpne na 39 %.
Všeobecne uznávaná hranica pre zadlženie je niekde okolo 50 % bežných príjmov, čiže úverová rezerva, pri zachovaní príjmov, je približne 5 miliónov eur. Toľko peňazí nám ostáva do budúcnosti, samozrejme, ak nepríde k nárastu na príjmovej strane ďalším zvyšovaním dane z nehnuteľností a poplatkov za služby.
Otvoreným priestorom sú externé zdroje z EÚ fondov a grantov, avšak na tie sa Ružinov nemôže na 100 % spoľahnúť, nikto ich negarantuje.
Ružinovu sa pomaly, ale isto, zmenšuje priestor pre ďalšie veľké investičné projekty, je načase prehodnotiť dlhodobú stratégiu na dalších 5 až 10 rokov.