Keď som pred časom vstupoval do miestnej politiky, robil som to s úprimnou túžbou zmeniť svoje okolie k lepšiemu. Ružinov je môj domov – poznám jeho ulice, ľudí, aj problémy, ktoré sa v čase neriešia alebo sa odkladajú.
Kandidoval som s víziou, že aj z pozície miestneho poslanca sa dajú veci posúvať dopredu. Veril som, že ak budem mať jasný program, otvorenú komunikáciu s obyvateľmi a konštruktívny prístup, dokážem prispieť k skutočnej zmene.
Mojou prioritou bolo, aby sa Trnávka prestala nachádzať na okraji záujmu ružinovskej samosprávy. Chcel som, aby sme tu mali plnohodnotný park – živý, zelený, bezpečný a otvorený pre každého. Park „Srdce Trnávky“ nebol len projektom na papieri, ale výsledkom konkrétneho plánovania, mapovania územia a rozhovorov s obyvateľmi, čoho dôkazom bolo takmer 1 000 podpisov pod petíciou.
Podobne som dlhodobo presadzoval jednotnú a zmysluplnú parkovaciu politiku pre celú mestskú časť – systém, ktorý by bol spravodlivý, čitateľný a predvídateľný. A napokon, boli tu tie najpraktickejšie veci, ako rozbité chodníky, výtlky na cestách, chýbajúca kanalizácia či osvetlenie, alebo pokosený trávnik. Problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť statusmi na sociálnych sieťach, ale iba plánovaním, rozpočtom a reálnou prácou.
Počas môjho pôsobenia som sa snažil tieto témy otvárať, argumentovať, iniciovať zmeny a hľadať podporu. Niektoré nápady sa podarilo posunúť, iné zostali len v štádiu návrhov. Ale čím dlhšie som v tejto funkcii pôsobil, tým jasnejšie som si uvedomoval hranice toho, čo dokáže poslanec miestneho zastupiteľstva – najmä ak je v menšine, teda v opozícii.
V tejto pozícii totiž nemáte právomoci prinútiť úrad konať, nedokážete samostatne rozbehnúť projekt, neviete zaviazať starostu ani vedenie mestskej časti k tomu, aby veci robili inak. A hoci máte mandát od ľudí, v mnohých prípadoch ostávate len štatistom. Nie preto, že by ste nechceli konať, ale preto, že vám to systém nedovoľuje.
Tento neustály tlak, opakované narážanie na neochotu veci meniť a dlhodobá frustrácia z nedostatočnej podpory a slabej komunikácie – nielen na úrovni mestskej časti, ale aj mesta – sa vo mne postupne kumulovali.
Roky snahy, ktoré neprinášali očakávané výsledky, vo mne zanechali pocit maximálneho znechutenia a frustrácie. Napríklad sa mi nepodarilo zabrániť schváleniu zmeny územného plánu Trnávka – Stred, ktoré zasiahnu do charakteru tejto štvrte, ani zastaviť zmenu územného plánu na Lide v Petržalke, kde sa mesto pripravilo o takmer 100 miliónov €. Nehovoriac o tom, ako si vytreli zadok s obyvateľmi a nami poslancami pri dvíhaní dane z nehnuteľnosti.
Okrem toho, v snahe dosiahnuť aspoň niečo som začal zanedbávať iné veci – osobný život, vzťahy, aj svoju vlastnú profesijnú dráhu v IT. Neľutujem, že som sa snažil, ale dnes už viem, že udržať si rovnováhu je rovnako dôležité, ako mať víziu.
Postupne som si začal uvedomovať, že zotrvávanie v tejto pozícii mi nedáva priestor plniť to, s čím som kandidoval. A nechcel som svoj mandát vnímať ako formálnu funkciu, ktorú si treba len „odsedieť“. Verím, že ak človek nemá možnosť reálne presadzovať svoj program, je čestnejšie a priamočiarejšie z tejto pozície odísť. A uvoľniť miesto niekomu, kto možno nájde inú cestu alebo bude vedieť z toho priestoru vyťažiť viac.
Moje rozhodnutie vzdať sa mandátu nie je výsledkom strachu, alebo neochoty vydržať, a rozhodne nevznikalo zo dňa na deň. Je to vedomé a zodpovedné rozhodnutie, ktoré rešpektuje dôveru ľudí, ktorí mi dali hlas a môj zodpovedný prístup k tomu, čo dokážem alebo nedokážem pre obyvateľov urobiť.
Neodchádzam s horkosťou, ale naopak, s vďakou za skúsenosť, za podporu, za rozhovory s obyvateľmi, ktoré mi dali veľmi veľa. Zostávam súčasťou tejto komunity, budem sa zaujímať o veci verejné aj naďalej a hľadať iné spôsoby, ako byť užitočný.
Trnávka má stále obrovský potenciál. A ja verím, že ľudia, ktorí tu žijú, si zaslúžia samosprávu, ktorá im bude rozumieť a konať v ich prospech. Táto snaha sa pre mňa nekončí, iba sa mení jej forma.
Ďakujem za dôveru