Vedeli ste, že čím vyššiu kancelársku budovu developer postaví, tak tým sa mu to viac oplatí z pohľadu dane z nehnuteľností?
Dokonca za rovnako veľkú budovu s rovnakou podlahovou plochou zaplatí menej, ako bežní obyvatelia mesta.
Je to dané tým, že zákon č. 582 / 2004 Z.z. o miestnych daniach klasifikuje kancelársku budovu inak, ako sa klasifikuje obyčajný bytový dom a teda ju aj zdaňuje úplne inak.
V skratke – pri kancelárskych budovách sa neplatí za každý m2 ale určujúca je iba zastavaná plocha, čiže jej pôdorys. Takže dve úplne identické budovy budú platiť dve úplne rozdielne dane z nehnuteľností.
Kancelárska budova spadá do tzv. „dane zo stavieb“ a od 1. nadzemného podlažia sa neuplatňuje daň podľa m2, ale podľa tzv. koeficientu (príplatku) za podlažia, ktorý je u nás stanovený na 0,33 € od 2. poschodia vyššie.
Na obrázku v titulke článku je modelový príklad, ktorý som prepočítal pre Ružinov (pásmo C dane z nehnuteľností), aby ste mali predstavu aký je to asi rozdiel.
Sadzby DzN pre rok 2023 pre pásmo C:
– Bytové priestory 0,95 € / m2
– Nebytové priestory v dome na podnikanie (parter) 5,00 € / m2
– Daň zo stavieb 8,50 € / m2
– Príplatok za každé podlažie 0,33 €
Zaujímavosťou je aj fakt, že ak by sa na kancelársku budovu aplikovala rovnaká daň ako na nebytové priestory na podnikanie, tak by v modelovom príklade musel majiteľ budovy zaplatiť
namiesto 15 744 € sumu až 75 000 €.
Aké je riešenie? Zmeniť zákon a zdaňovať výhradne podľa podlahovej plochy.