Preskočiť na obsah
Domovská stránka » Koľko nás stojí naša Bratislava?

Koľko nás stojí naša Bratislava?

778 € – približne toľko prispeje do tohtoročného rozpočtu Bratislavy každý obyvateľ v produktívnom veku s trvalým pobytom v našom meste. V roku 2018 to bola suma okolo 559 € a za 6 rokov narástla o 219 €.

Zložená ročná miera rastu príjmov mesta na výnose dane z príjmu fyzických osôb (DPFO) je za roky 2018 – 2023 na úrovni 7%. Ak by sa príjmy mesta z DPFO odvíjali výhradne na úrvni jadrovej inflácie, bola by zložená ročná miera rastu príjmov na úrovni 4%, čiže príjmy mesta z DPFO rástli za posledných 6 rokov viac, ako bola jadrová inflácia. Odhad rastu príjmov DPFO je pre rok 2023 na úrovni 14%, čo je rekordný nárast za 6 rokov. Nebyť rôznych opatrení vlády v sociálnej oblasti, tak si dovolím tvrdiť, že by nárast dosiahol aj 20%.

K tomu si pripočítajme príjem dane z nehnuteľností, ktorej zložená ročna miera rastu je za roky 2018 až 2023 na úrovni 6%. Na tej má najväčší podiel zmena výšky dane v roku 2020. Prirodzený rast je niekde okolo 1% ročne, podľa toho, ako pribúdajú nové nehnuteľnosti v Bratislave.

Zaujímavý je aj príjem z pokút za parkovanie, penále a porušení, ktorý od roku 2018 kontinuálne rastie o 20% a v roku 2022 to bolo už 1.5 milióna €. Tento rok sa odhaduje, že prekročí 2 milióny €.

Ďalšou zaujímavou položkou v príjme mesta a mestských častí je aj predaj prebytočného nehnuteľného majetku (pozemky, budovy). Mesto sa od roku 2018 do júna 2023 zbavilo nehnuteľného majetku v hodnote viac ako 11 miliónov €.

Na záver, nechcem tu príliš polemizovať o tom, či je príjem Bratislavy dostatočný alebo nie, hlavne v kontexte veľkého investičného dlhu, avšak príjem mesta sa po minulé roky vyvíjal výrazne lepšie, ako bol nárast inflácie a vytvoril tak veľkú rezervu, z ktorej mesto aktuálne ťaží. Aj po dopade vyššej inflácie a opatreniach vlády je rozpočet Bratislavy na strane príjmov stále výrazne lepší, ako bol v roku 2018.

Ak sa má mesto posunúť vpred, mali by ísť dodatočné príjmy hlavne do znižovania investičného dlhu, zvyšovania energetickej účinnosti budov, insourcingu (znižovaniu závislosti od externých dodávateľov), digitalizácie a s tým spojeným zoštíhlením aparátu na všetkých úrovniach t.j. mestských častí ako aj magistrátu, aby sa mesto počas rokov hojnosti pripravilo aj na roky, keď sa bude dariť menej.

Zdroj dát: HMBA, Štatistický úrad