Čo už len môže byť dobré na tom, že za teplo zaplatíme v roku 2023 o 50% viac, alebo o 100% viac za elektrickú energiu? Ako nám prospeje to, že budeme platiť násobne viac za to isté, čo sme mali doteraz? Nehovoriac o dopade na ceny ostatných služieb a tovarov, ktoré nám z výplaty odkrojili ďalšie stovky eur.
Príčiny tejto energetickej krízy a situáciu, ktorá viedla k nedostatku plynu z Ruska, či politické rozhodnutia v Nemecku, ktoré viedli k tlaku na ceny elektriny na európskych burzách, nemá v tomto prípade zmysel detailne rozoberať.
Áno, mohli by sme podrobne skúmať a potom ukazovať prstom na tých, ktorí túto situáciu spôsobili, lenže to nás v tomto čase nikam dopredu neposunie a hlavne, nezabezpečí lacnejšie teplo, či elektrinu pre domácnosti, spoločnosti, samosprávy alebo iné organizácie.
Prečo teda taký optimizmus?
Totiž, táto minca má aj druhú, dobrú, stranu. Pozrime sa krátko do histórie, netreba chodiť ani tak ďaleko.
Počas druhej svetovej vojny bola potreba detekovať nepriateľské lietadlá, ich rýchlosť a smer. Za týmto účelom bol v roku 1940 prvýkrat otestovaný magnetrón, zariadenie, ktoré generuje vysokofrekvenčný signál v stovkách MHz alebo až GHz. Skombinujte toto zariadenie s doplerovým javom a prijímačom a máte radar. Čo je zaujímavé, že rovnako tak magnetrón neskôr slúžil pri návrhu a vývoji mikrovlnných rúr. Kto dnes nemá doma ešte mikrovlnku?
Ďalej, počuli ste o Enigme? Šifrovací stroj, ktorý Nemecko používalo na komunikáciu s bojovými jednotkami. Snahy o prelomenie ich šifry a automatizáciu tohto kedysi manuálneho procesu viedli k vzniku celého odboru aplikovanej matematiky, informačnej teórii, počítačovej vede a k moderným počítačom, ako ich dnes poznáme.
Takto by sme mohli pokračovať mnohými príkladmi práve z tohto kritického obdobia našej histórie.
Energetická renesancia
Podobne ako druhá svetová vojna, aj táto energetická kríza povedie k nevyhnutným zmenám a inováciám, ktoré pozitívne a významne ovplyvnia našu budúcnosť, bezpečnosť a paradoxne aj ekológiu.
Poznáte príslovie „nedávaj všetky vajíčka do jedného košíka“? Toto príslovie by sme mohli prerobiť na „nekupuj plyn a ropu od jedného dodávateľa“. Čím viac dodávateľov a väčšia konkurencia, tým lepšia cena a diverzifikácia bezpečnostného rizika. Síce sa vlády strednej Európy zobudili neskoro, ale predsa! Dočkáme sa dostavby Nabucco? To je ťažké povedať, avšak môžeme očakávať masívne investície do budovania plyno/ropovodov a LPG prístavov, ktorými sa otvoria dvere pre dodávateľov z iných častí sveta.
Energetická kríza bude najsilnejším katalyzátorom inovácii a investícii do nových zdrojov energií. Toto mňa osobne teší najviac, pretože to už nebude len o eko nadšencoch, ktorí chcú znížiť svoju uhlíkovú stopu, ale o širokej mase ľudí, ktorí budú z ekonomických dôdov investovať do solárnych panelov, tepelných čerpadiel, rekuperácie a spotrebičov s nízkou spotrebou. Nepriamy benefit týchto rozhodnutí je práve zniženie uhlíkovej stopy.
V dôsledku spomínaných investícii bude dochádzať čoraz viac k decentralizácii výroby energií a jej približovaniu k miestam spotreby. Mať jeden masívny zdroj a prepravovať energiu tisíce kilometrov ďaleko je nie len náročné, ale aj neefektívne. Taktiež, výpadok takéhoto zdroja môže ovplyvniť značnú časť obyvateľov a ekonomiky.
Elektrizujúce strechy. Pozrite sa na satelitný snímok striech vo vašom meste alebo priamo na vašom dome. Môj bytový dom ma takú obrovskú plochu rovnej strechy, že by sme podľa odborníkov na ňu mohli umiestniť fotovoltickú elektráreň s výkonom až 150 kWp, ktorá by nám ročne mohla vyrobiť až 150 000 kWh. V našom meste je takých striech veľa a nie len na bytových domoch, ale sú tu aj kancelárske budovy, sklady, obchodné centra. Toto všetko je obrovský potenciál, ako mať lacnú energiu z vlastného zdroja
Môžeme očakávať viac investícií štátu a samospráv do bezemisných zdrojov. Pre štát a hlavne samosprávy sa pri vysokých cenách energií oplatí investovať napríklad do geotermálnych vrtov. Tieto vrty by mohli buď služiť priamo ako zdroj tepla, alebo na výrobu el. energie v kombinácii s tep. čerpadlom aj na kúrenie a TÚV.
Významné znižovanie spotreby plynu na priame vykurovanie budov. Totiž, ak by sa z plynu vyrobila spaľovaním elektrická energia a tá by sa následne využila pre pohon tepelného čerpadla, skombinovaním týchto technológií je možné dosiahnúť významnú úsporu plynu na 1 kWh tepelnej energie.
Lepšie zhodnocovanie odpadov a menej skládkovania. Je pravda, že niekedy je recyklovanie istých materiálov energeticky viac náročné, ako výroba nového materiálu – viď plasty alebo kompozitné materiály. Preto sa stáva, že sa odpad buď hromadí, alebo skládkuje, pretože o neho nie je komerčný záujem alebo už nemá ďalšie zmysluplné využitie. Takýto odpad by sa však dal využiť ako palivo. Áno, spaľovanie odpadu znie strašideľne, je však nevyhnutné a v kombinácii s kvalitnými filtrami spalín nemusí predstavovať ani ekologické riziko. Nezabudnite, aj to najprísnejšie triedenie a recyklovanie bude mať vždy zbytkový materiál, ktorý sa nedá ďalej použiť. Platí, že najlepší odpad je taký, ktorý sa nikdy nevyrobí.
Investície do obnoviteľných zdrojov ako možná ochrana pred infláciou. Investícia do vysokoefektívnych zdrojov tepla a elektrickej energie je skvelá pre znižovanie priamych nákladov, ale možno aj ako dobrý spôsob pre uloženie prebytočného kapitálu, ktorý dnes požiera dvojciferná inflácia. Životnosť niektorých technológií presahuje 20 rokov, za toto obdobie sa tá technológia nie len splatí, ale vám ešte „zarobí“ peniaze. Len si spočítajte, aký výnos by musela mať vaša investícia za 20 rokov, aby pokryla vyššie náklady na energie a infláciu.
Treba vydržať
Všetko zlé raz pominie. Dúfajme, že práve to dobré nám tu ostane a budeme z toho ťažiť ešte veľmi dlho. Dovtedy si idem obliecť hrubý sveter 🙂
Ďalšie čítanie: